Dnes si pripomíname 57 rokov od chvíle, keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 tak bola násilne prerušená snaha o reformy známe ako „socializmus s ľudskou tvárou“.
Tanky v uliciach vyvolali prekvapenie, hnev, smútok, strach, ale aj silný odpor. Mnohí ľudia vyšli do ulíc, diskutovali s vojakmi, písali heslá na steny domov a múry, počúvali správy, otáčali dopravné značenia a rozdávali letáky. Proti okupácii sa postavili i médiá, noviny, televízia a rozhlas, ale čoskoro prišli zákazy a cenzúra.
Na odpor sa postavili aj ľudia v Pezinku. Jedným z centier proti okupačných aktivít sa stala pôda dnešného Malokarpatského múzea v Pezinku, ktoré viedol riaditeľ PhDr. Dušan Ježík. Ten spolu s ďalšími dobrovoľníkmi začal vydávať a šíriť letáky kritizujúce príchod vojsk. Cyklus tlačovín vychádzal pod názvom Ohlas.
Letáky Ohlasu boli jednoduché listy papiera s heslami, kresbami a komentármi. Roznášali ich dobrovoľníci po meste, medzi okruhom svojich známych a podporovateľov. Zachytávali atmosféru augustových dní, protiokupačné nálady a správy určené obyvateľom. Dnes sú pre nás zaujímavým zdrojom informácií o situácii, ktorá v tejto pohnutej dobe v našom meste zavládla.
Posledné číslo Ohlasu vyšlo v decembri 1968. Krátko na to prišla normalizácia, obdobie návratu k poriadkom spred roku 1968. Všetky reformné snahy boli potlačené a aktéri, či sympatizanti reformného hnutia boli stíhaní. Podobný osud zasiahol aj Dušana Ježíka. Bol zbavený funkcie riaditeľa múzea a preradený na manuálnu prácu ako správca strojov v JRD Limbach.
Malokarpatské múzeum vo svojich zbierkach uchováva nielen letáky Ohlasu, ale aj dobové noviny a unikátne fotografie zachytávajúce prítomnosť okupačných vojsk v bratislavských uliciach, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nafotil práve Dušan Ježík. Tieto dokumenty sú vzácnym svedectvom o tom, že v čase strachu sa našli ľudia, ktorí nestratili odvahu postaviť sa silnejšiemu a povedať „nie“.
Foto: archív Malokarpatské múzeum v Pezinku
