Prečo múzeum zo 17. storočia rieši, ako vonia
Kto v Malokarpatskom múzeu v Pezinku vojde do historickej pivnice, ocitne sa v priestore, v ktorom sa kedysi víno skladovalo, dorábalo, degustovalo a kde sa uzatvárali obchody. Renesančný dom zo 17. storočia v centre mesta je srdcom múzea, ktoré spravuje najväčšiu zbierku historických vinohradníckych lisov v Európe. Autentickosť však má aj rozmer, o ktorom sa v múzeách hovorí len zriedka: vôňu.
Pivnica si zachováva vôňu dreva a stáročí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jej atmosféry, no dnešný návštevník môže jej vôňu vnímať inak „Sme v autentickej pivnici, ktorá má svoju špecifickú vôňu. Tá nie je vždy príjemná a pozitívna pre mnohých dnešných návštevníkov, ktorí sú zvyknutí žiť v modernom, dynamickom prostredí,“ hovorí Martin Hrubala, riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku. Múzeum tak riešilo otázku, ktorá nemá jednoduchú odpoveď: ako zachovať autentickosť priestoru a zároveň návštevníkovi nepokaziť prvý dojem.
Keď je vôňa súčasťou odbornosti
Pre inštitúciu zameranú na dejiny vinohradníctva a vinárstva nie je vôňa okrajovou témou. Martin Hrubala je historik, aktívny someliér a s aromatikou pracuje múzeum aj v samotnej expozícii, kde si návštevníci v arómabare overujú vône typické pre víno z tohto regiónu. „Najmä pri vinohradníctve, vinárstve a víne je vôňa veľmi dôležitým faktorom,“ približuje riaditeľ.
Múzeum sa profiluje ako moderné zážitkové pracovisko, ktoré prepája historické predmety s novými technológiami. Návštevník si tu môže sám vyskúšať prácu tesára či zátkovanie fľaše, deti majú vlastné stanovištia a pre školy, seniorov i milovníkov vína pripravuje múzeum samostatné vzdelávacie programy a zážitkové degustácie. „Naším mottom je, že história nemusí byť nuda, ale naopak zážitok a pútavý príbeh. Chceme ľuďom poskytnúť viacvrstvový zážitok prostredníctvom všetkých zmyslov a nechceme, aby to znelo iba ako prázdna fráza,“ dodáva Hrubala.
Vône, ktoré v priestore fungovali inak
Múzeum hľadalo vôňu, ktorá by prirodzene doplnila charakter priestoru a podčiarkla jeho atmosféru. „Snažili sme sa nájsť vôňu, ktorá bude špecifická a zároveň príjemná v tomto historickom priestore zo 17. storočia. A zároveň takú, ktorá nebude veľmi výrazná a bude sa hodiť k atmosfére múzea a expozície,“ opisuje.
V spolupráci s odborníkmi zo slovenskej spoločnosti LA NOTA, ktorá sa venuje aroma marketingu, preto múzeum testovalo viacero kompozícií priamo na mieste, v hornej expozícii aj v pivnici. Práve toto rozhodnutie sa ukázalo ako kľúčové. „Dospeli sme k prekvapivému zisteniu, že vône, ktoré sa nám páčili samostatne, v priestore voňali úplne inak a pracovali úplne inak,“ spomína Hrubala.
Výsledkom nie je jedna vôňa pre celú budovu, ale dve riešenia, ktoré v priestore plnia odlišnú úlohu. V hornej expozícii zvolilo múzeum jemne kvetinovú vôňu s bylinnými tónmi, ktorá evokuje rozkvitnutú karpatskú lúku, aby sa návštevník cítil skôr ako vonku vo vinohrade než v interiéri historickej budovy. V pivnici bolo cieľom niečo iné. Múzeum tu nasadilo vôňu s patentovanou neutralizačnou technológiou, ktorá jemne tlmí typický pivničný pach, no historickú atmosféru podzemnej expozície neprebíja výraznou arómou. Drevo a atmosféra 17. storočia tak v pivnici zostávajú, ustupuje len to, čo dnešnému návštevníkovi nemuselo byť príjemné.
Zámerom pritom nebolo, aby návštevník vôňu registroval. „Cieľom nie je, aby sme boli v múzeu ako v parfumérii, ale aby sme podvedome poskytli ešte jednu vrstvu zážitku. Človek ju možno na prvý pohľad ani nebude vnímať, no celkový dojem z múzea bude o to príťažlivejší,“ vysvetľuje riaditeľ.
Odborníci na vôňu po boku odborníkov na víno
Pre múzeum, ktoré vôňu vína vysvetľuje návštevníkom ako odbornú tému, bolo prirodzené pristupovať rovnako náročne aj k vôni vlastných priestorov. Hotový produkt z katalógu by na takéto zadanie nestačil. LA NOTA preto do spolupráce nevstúpila s konkrétnou vôňou, ale s konzultáciou a o výbere sa rozhodlo až po skúškach priamo v budove. Múzeum vďaka tomu nemusí voliť medzi autentickosťou a komfortom, pretože každá z oboch expozícií dostala riešenie, ktoré k nej patrí.
Pre verejnú inštitúciu, ktorú navštevujú školské triedy, rodiny s deťmi aj seniori, má význam aj to, z čoho sa vôňa skladá. LA NOTA pracuje s kompozíciami z čistých a hypoalergénnych molekúl z francúzskeho Grasse, ktoré spĺňajú európske normy IFRA, CLP a REACH. Spolupráca sa pritom inštaláciou neskončila a múzeum vône naďalej pozorne testuje a sleduje, ako na ne návštevníci reagujú.
Skúsenosť, ktorú chce múzeum odovzdať ďalej
Múzeum vône používa približne dva mesiace a prvé skúsenosti sú jednoznačné. „Po dvojmesačnom testovaní týchto vôní sme s nimi veľmi spokojní,“ hodnotí riaditeľ. Zmenu podľa neho cítiť v celom priestore: „Atmosféra a vôbec celý prejav múzea sa výrazne zlepšili.“ Zároveň otvorene priznáva, že ide o oblasť, v ktorej univerzálne riešenie neexistuje. „Viem, že nájsť vôňu, ktorá vyhovuje všetkým, je takmer nemožné. Vôňa je niečo veľmi špecifické, veľmi osobné a veľmi subjektívne.“
V slovenskom múzejníctve ide podľa Hrubalu o prístup, ktorý zatiaľ nie je samozrejmosťou. „Nie je ešte veľmi rozšírené, aby múzeá mysleli aj na takýto aspekt komfortu návštevníka. My si však myslíme, že do moderného múzea patrí aj myšlienka aromatického komfortu,“ hovorí. Skúsenosť z Pezinka preto chce múzeum odovzdať ďalej. „Chceme povzbudiť a odporučiť našim kolegom, aby sa nebáli použiť aj túto vrstvu zážitku pre návštevníkov múzeí. Myslím si, že na komplexnom zážitku, a to aj prostredníctvom vône, bude v budúcnosti stavať čoraz viac kultúrnych inštitúcií,“ uzatvára.