​Veľkomoravské objavy z Malých Karpát!

Malokarpatské múzeum v Pezinku dlhodobo skúma opevnené nálezisko vo Svätom Jure v polohe Hradisko, s ťažiskom osídlenia v časoch Veľkej Moravy.

Náš záujem smeruje cez archeologické výskumy k poznaniu úlohy a významu tejto lokality v krajine Malých Karpát. Ukazuje sa, že ide o dôležitý mocenský bod v 9. storočí a na začiatku 10. storočia,  nachádzajúci sa v blízkosti významných centier, akými boli veľkomoravský Bratislavský hrad a Hrad Devín, oba ležiace na križovatke medzinárodných obchodných trás, akými boli Jantárová cesta a Podunajská cesta, napojená na Hodvábnu cestu. Zdá sa, že blízkosť tejto križovatky bola pre tunajšie sídlo prínosom, pričom jednu z trás Jantárovej cesty, smerujúcu na Považie lokalita i kontrolovala. Vo svojej dobe pevnosť kontrolovala i prechod cez Malé Karpaty na Záhorie, smerujúc ďalej do veľkomoravských centier v Pomoraví. Spojenie s dôležitými hradmi na Dunaji a v Pomoraví vysvetľuje prítomnosť nami skúmanej klenotníckej dielne s dokladmi spracovania vzácnych kovov, využívajúcou sofistikované zlatnícke techniky – filigrán, granuláciu, sklené vložky, ako v dielňach vyrábajúcich pre elity na rieke Morave (Mikulčice, Staré Město).  Na území Slovenska ide o jedinú dielňu svojho druhu. V nej došlo v minulých sezónach k objavu arabskej mince – Dirhamu, vyrazenej vo vyše štyri tisíc kilometrov vzdialenej strednej Ázii, arabským panovníkom al-Mu`tazzom (866-869). Zdá sa, že tunajšia dielňa, obdobne ako jej náprotivky v Pomoraví, produkovala špiučkové šperky a zdobené predmety pre miestnu elitu a obyvateľov v regióne, pričom klenotníci požívali osobitnú ochranu správcu hradu - veľmoža, alebo príslušníka niektorého kniežacieho rodu, zrejme v úzkom spojení s vládnucimi Mojmírovcami.

Počas výskumu v roku 2021 sa podarilo z náleziska získať najmä početné nálezy typickej slovanskej keramiky z priebehu 9. a začiatku 10. storočia, zdobenej vlnovkou a obežnými líniami, občas na dne  zdobených značkami v podobe kolesa, ale i zlomky odlievacích téglikov so stopami vzácnych kovov ako dýz k dúchacím mechom. Typickými nálezmi z dielne sú zlomky a polotovary (najmä granulácia) zo vzácnych kovov,  stratených klenotníkmi počas práce. V iných častiach lokality sme získali obyvateľmi stratené šperky (gombík, náušnica), vyrobené na lokalite, alebo v inej veľkomoravskej dielni, nože, zlomok sekery a iné drobné nálezy, niektoré z obdobia novoveku. Významný podiel na archeologickom výskume vo Svätom Jure má archeobotanický výskum Mgr. Natálie Hurajtovej (Ústav krajinnej ekológie SAV), ktorý priniesol ďalšie poznatky o výžive ľudí na tomto veľkomoravskom hrade. Okrem nálezov rôznych druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos, proso, mohár), strukovín (šošovica) či ovocia (ostružiny), predstavujú unikátny nález semienka pravdepodobne kultivovaného viniča, nájdené v uzavretom nálezovom celku – v chladiacej jame na potraviny z priebehu 2. polovice 9. až začiatku 10. storočia. Nález zo Svätého Jura dokladá po prvý krát prítomnosť vínnej révy v časoch Veľkej Moravy v malokarpatskej oblasti a celkovo druhú známu na území Slovenska (Nitra). Je pravdepodobné, že vhodné klimatické podmienky umožňovali v časoch Veľkej Moravy v Malokarpatskej oblasti pestovanie viniča aspoň v obmedzenej miere. Miestna tradícia pestovania viniča a dorábania vína bola neskôr dôvodom donácie Svätojurského panstva v roku 1209 zo strany uhorského kráľa Ondreja II. do rúk grófa Sebeša z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý bol správcom kráľovských pivníc a výrazne prispel rozvoju svätojurského vinohradníctva.

Veľkomoravský hrad vo Svätom Jure je jedným z malokarpatských opevnených sídiel, ku ktorých poznaniu významne prispieva okrem archeologických výskumov i laserové skenovanie krajiny (LIDAR), ktoré odhaľuje ďalšie opevnené náleziská, pričom niektoré zrejme súvisia i s obdobím Veľkej Moravy, pričom ich datovanie bude ďalej overované. Fortifikácie sa v  Malých Karpatoch najčastejšie nachádzajú v priestore zaniknutých komunikácii, ktoré v minulosti tieto pevnosti kontrolovali, obdobne ako to sledujeme pri polohe Hradisko vo Svätom Jure, ktorej osobitné postavenie do značnej miery determinovala blízkosť medzinárodnej križovatky obchodných ciest v priestore Bratislavy.

Súčasťou výskumného projektu venovanému lokalite vo Svätom Jure a súdobým malokarpatským opevneným sídlam a Veľkej Morave boli výstupy pre laickú i odbornú verejnosť (prezentácie, prednáška, odborný článok).
V roku 2019 bola lokalite venovaná monografia a v roku 2021 a 2022 boli obnovené náučné tabule, v spolupráci so Slovenským domom Centrope ponúka Malokarpatské múzeum v Pezinku aktuálne virtuálnu realitu života na veľkomoravskom hrade. Lokalita je národnou kultúrnou pamiatkou, súčasťou Svätojurského náučného chodníka a Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda.
 
*Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
(Text a jeho pasáže je možné publikovať len za použitia informácie o poskytnutej finančnej podpore!*)

Fotografie: Malokarpatské múzeum v Pezinku
 
Kontakt:  PhDr. Július  Vavák, PhD.
                 Vedúci výskumu
                +421 911 404 023
                 julius.vavak@muzeumpezinok.sk