Veľká noc

VEĽKÁ NOC
 
Po štyridsaťdňovom pôste, ktorý sa začína na Popolcovú stredu, nastáva slávenie Veľkej noci. Toto obdobie je spojené s viacerými cirkevnými obradmi, no nachádzame v ňom aj rôzne praktiky a zákazy, ktoré sú ovplyvnené predkresťanským obdobím. Hlavným cieľom týchto praktík bolo zabezpečiť dobrú úrodu, plodnosť, zdravie ľudí a zvierat, ale aj očistiť sa od negatívnych vplyvov.
Dôležité bolo vstúpiť do tohto obdobia čistí a to vo forme čistého príbytku, ale aj osobnej čistoty. V minulosti sa čistota spájala aj s bielením fasád domov. V Pezinku a jeho okolí sa domy líčili dvakrát do roka – na hody a na Veľkú noc. Vďaka vyčisteným a vybieleným domom malo z domov odísť všetko zlé a nečisté.
V súčasnosti je hlavným motívom týchto sviatkov zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a symbolika víťazstva života nad smrťou. 


KVETNÁ NEDEĽA

Na Kvetnú nedeľu sa v kostoloch svätili rozkvitnuté ratolesti vŕby, známe ako bahniatka.  V minulosti si ľudia posvätené bahniatka ukladali za okná, či za kríž, pretože verili, že majú moc, ktorá ich uchráni pred silnými búrkami a chorobami. Pred zlými duchmi ich mali uchrániť bahniatka uložené v maštali a v Pezinku a okolí ich dávali ako ochranný prostriedok na šteky vo vinohradoch. Bahniatka sa nesmeli zahodiť, zničiť sa mohli až na Bielu sobotu, kedy sa spálili.
Jar a prvá jarná zeleň sa slávila v symbolickej podobe ,,letečka“ – zelenej halúzky ozdobenej farebným papierom, nastrihanou slamou, farebnými stužkami, či vyfúknutými vajíčkami nazývanými výduvky. Vajíčka bývali oblepené zlatom a zavesené na nitke. Dievčatá s letečkami zvykli chodievať z domu do domu a pod oknami spievali pesničky o letečku a Veľkej noci. Po dospievaní vstúpili do domu, zavinšovali domácim a za odmenu dostali peniaz alebo vajíčka, ktoré dievčatá farbili a rozdávali šibačom na Veľkonočný pondelok.

 
ZELENÝ ŠTVRTOK

V tento deň sa na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista v kostoloch zaväzovali zvony a platil zákaz zvonenia. Zvony nahradili rapkáče, s ktorými rapkali mladí chlapci. Tento zvyk mal za cieľ odohnať všetky zlé a negatívne sily. Zvony sa rozviazali až na Bielu sobotu. 
Zelený štvrtok sa nám dodnes spája najmä s konzumáciou zelených pokrmov. V súčasnosti je populárny predovšetkým špenát s vajíčkom, no ľudia jedli aj žihľavu, medvedí cesnak či lístky púpavy. Ľudia si tak po zime v stave doplnili potrebné jarné vitamíny a špenát so žihľavou im mali očistiť krv.

 
VEĽKÝ PIATOK

Veľký piatok je dňom najprísnejšieho pôstu. V minulosti sa jedlo zväčša len jedno jednoduché jedlo ako fazuľa uvarená vo vode či chlieb s vodou. Na Veľký piatok sa v Grinave konzumovali ryby – slanečky. Ľudia ich celý deň močili v sladkokyslom náleve. Po umytí ich najemno nakrájali, naložili a medzi jednotlivé vrstvy ukladali cibuľu. Na Veľký piatok chodili Pezinčania na procesiu od farského kostola na pezinskú kalváriu. Zastavili sa pri Kaplnke sv. Rozálie, kde sa pomodlili a cestou spievali náboženské piesne. V tento deň je témou pobožností umučenie Ježiša Krista, spievavali a hrali sa pašiové hry o jeho mučení a ukrižovaní.
V tradičných predstavách bolo zakázané pracovať so zemou a akokoľvek s ňou hýbať. Nepracovalo sa na poli ani vo vinohradoch. Ľudia verili, že v tomto predjarnom období vrcholia aktivity zlých síl, ktoré chcú uškodiť úrode a dobytku. Zo štvrtka na piatok sa mali stretávať strigy, ktoré mútili maslo pod potokmi, zo stajní brali hnoj, odoberali kravám mlieko a ničili ovocné stromy. Ľudia sa pred strigami chránili pomocou cesnaku, ktorý natierali na zárubne stajní.
S týmto dňom je spojených viacero magických predstáv. Maslu, ktoré v tento deň pred východom slnka mútili, ľudia pripisovali magické vlastnosti. Preto sa odkladalo na liečebné účely. Pred prvým siatím si ním gazda pretrel ruky, aby bolo zrno hladké a čisté ako to maslo.
Verilo sa, že rany, ktoré vzniknú na Veľký piatok sa majú skoro zahojiť. Preto sa v tento deň štiepili stromy, kastroval a značkoval sa dobytok a strihali sa vlasy. Ľudia sa taktiež snažili zabrániť krtom a hlodavcom ničiť polia. Na západnom Slovensku sa medzi lúky zapichoval drevený hák, z ktorého visela šunka určená na Veľkú noc, čo malo zabrániť krtom ryť pôdu na poliach.
Osobité zvyky boli spojené aj s vodou. Ranné kúpanie v tečúcej vode malo ľudí ochrániť pred kožnými chorobami, dievčatám zabezpečiť krásu po celý rok, liečili sa ňou staré rany. Čas pred východom slnka sa využíval na ľúbostné čary, ale aj na boj proti blchám. Najlepšie sa ich ľudia zbavili, ak pred východom slnka uvarili cesnak a vodou z neho pokropili posteľ a šatstvo.

 
BIELA SOBOTA

Tento deň bol vyhradený prípravám na Veľkonočnú nedeľu. Varilo sa, pieklo a upratovalo. Okrem vajíčok a kyslých polievok sa v tento deň piekol v plechovej forme baránka pokrm zo žemlí, vajíčok, klobás či údeného mäsa.
Dôležitú úlohu v tento deň zohrával oheň ako symbol vzkriesenia. Zapaľoval sa tzv. ,,nový oheň“. Pred kostolom sa zhromaždili zvyšky svätenín a minuloročné bahniatka, ktoré sa spálili. Popol z nich sa uložil na budúcoročnú Popolcovú stredu. Novým ohňom sa zapaľovali kostolné sviečky a svietidlá v domácnostiach. Starý olej z lámp sa vylial a spálil v kostole. Pálenie starých zvyškov sviec a olejov sa nazývalo ,,pálenie judáša“. Uhlíky z pálenia boli vnímané ako nový, čistý oheň. Vychladnuté sa kládli na povaly domov pretože sa verilo, že domácnosti ochránia pred možnými požiarmi. Novým posväteným ohňom sa zapaľovala veľkonočná svieca zvaná paškál.
Dôležité boli večerné procesie. Večer sa rozviazali zvony, ktoré začali opäť zvoniť. Z farského kostola v Pezinku chodila večer v rámci obradov Vzkriesenia mestom procesia. Okrem pána farára a miništrantov sa jej zúčastnili hasiči aj dychová hudba. Niesla sa socha Vzkrieseného, paškál a pod baldachýnom bola sviatosť Oltárna. Procesia sa vrátila späť do farského kostola. Po procesii sa ukončilo pôstne obdobie.
 
 
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA


Ide o najväčší kresťanský sviatok, kedy si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tento deň sa konala ,,posvácka baránka“, čo predstavovalo svätenie jedla v kostole. Baránok symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista, baránka Božieho. V Pezinku sa posvácka baránka zvykla konať o siedmej ráno. Ľudia si do košíka zabalili vajíčko, koláč, nadievanú sliepku, alebo údené teľacie mäso, soľ, slaninu a víno. Po návrate z kostola sa toto jedlo skonzumovalo v  rodinnom kruhu. Na stole bol prestretý čistý obrus a vyložili sa naň posvätené jedlá. Všetci sa museli dobre najesť, aby boli po celý rok sýty. Na Veľkú noc už mali Pezinčania napečené bábovky zvané „kuglufy“, orechové a makové záviny a pagáče. Popoludní sa jedla údená šunka s chlebom. Zvyšky z posvätených jedál sa nevyhadzovali. Ľudia im pripisovali magické schopnosti, preto si ich odkladali. Škrupinky z vajec a omrvinky sa zaorávali a masť z varenej šunky sa odkladala na liečenie rán.
Popoludní dievčatá farbili kraslice a to buď tmavočervenou farbou či vývarom z cibuľových šúp. Po zafarbení sa kvôli lesku potierali voskom, alebo kožkou zo slaniny. Šikovnejšie dievčatá na vajíčka vypísali osobné venovanie pre svojich frajerov. Mládenci si najneskôr v tento deň plietli korbáče.

 
VEĽKONOČNÝ PONDELOK

Veľkonočný pondelok je rušný deň plný šibania a polievania. Obe činnosti už v minulosti predstavovali magické praktiky, ktoré mali ľudí očistiť od zla a vyhnať z nich chorobu.
Šibať sa mohlo iba dopoludnia. Ako prví chodili z domu malí chlapci a neskôr mládenci v skupinách. Mládenci navštevovali dievčatá, svoje frajerky a príbuzné. Každý z mládencov si niesol vlastný korbáč, no skupinka mala aj jeden veľký spoločný korbáč, na ktorý im každá vyšibaná dievčina priviazala stužku. Korbáče boli vizitkou chlapcov, preto ich príprave venovali náležitú pozornosť. V minulosti so sebou chlapci vodu nenosili, pretože domy mali svoje studne, odkiaľ si vodu naťahali. Vodu neskôr nahradili voňavky. Chlapci dievčatám hovorili rôzne riekanky, najznámejšou je:
 
Šibi, šibi, masné ryby,
dávaj vajca do korbáča,
ešče k temu kus koláča,
ešče k temu groš,
už je tehodost.

 
Mládenci dostali od dievčat výslužku v podobe maľovaného vajíčka a peniazu. Domáci ich pohostili koláčmi, šunkou, klobáskou, pálenkou alebo vínom. Po skončení šibačky chlapci podľa počtu stužiek vedeli, koľko domácností stihli navštíviť. Popoludní bola šibačková tancovačka, na ktorej mládenci v spoločnosti dievčat minuli vyšibané peniaze.

                                 

Zostavila: Hana Sedláčková
 


 
Zdroje
 
HORVÁTHOVÁ, Emília. 1986. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: TATRAN, 1986. s. 175-191.
MIKOLAJOVÁ-STOLIČNÁ, Rastislava. 2004. Slovenský rok. Martin : Matica slovenská, 2004. s. 19-22. ISBN 80-969221-1-4
NÁDASKÁ, Katarína. 2012. Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch. Bratislava : FortunaLibri, 2012. s. 128-150. ISBN 978-80-8142-056-6

·VÁCLAVÍK, Ant. 1925. Podunajská dedina v Československu. Vydavateľské družstvo Bratislava, 1925. 398 s.
·http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2012-03&article=10396