Pezinské viechy 2016

Mesto Pezinok ako jediné na Slovensku ponúka možnosť zažiť čaro viech počas letných večerov v jedenástich vinárstvach.
 
Od začiatku mája do konca októbra 2016 máte jedinečnú príležitosť ochutnať vína od minimálne jedného pezinského vinára v jeho vinárstve, porozprávať sa ako vína vznikali alebo si len tak posedieť pri poháriku dobrého vínka.
Viechy sú otvorené od stredy do soboty v čase od 17.00 do 21.00 hod.
Vstup do viech je bezplatný, platí sa len za konzumáciu Vami vybraných vzoriek vína.

Podujatie nadväzuje na tradíciu z minulosti, kedy mali miestni vinári právo na predaj časti svojho vína prostredníctvom výčapu vína pod viechou. Vďaka tomu mohli svoje celoročné úsilie speňažiť. V dome alebo na dvore vinohradníka bol zriadený priestor na nalievanie vínka a posedenie pri menšom pohostení. Domáci mali kam zájsť na pohárik, posedieť si v neformálnom prostredí, porozprávať sa a porovnať vínka.
Pezinské viechy organizuje Malokarpatské múzeum v Pezinku  v spolupráci so Združením pezinských vinohradníkov a vinárov. V roku 2014 ako prví na Slovensku obnovili tradíciu výčapu vína pod viechou.
 
Ak zbadáte pri večerných potulkách mestom nad bránou zavesený veniec, neváhajte a zastavte sa na dobré vínko!




História viech

Právo výčapu vína patrilo v Uhorsku k starým kráľovským právam. Pôvodne mešťania v slobodných kráľovských mestách čapovali víno bez akýchkoľvek obmedzení priamo vo svojich domoch. Tak to bolo ešte začiatkom 14. storočia, avšak neskôr nastali postupné zmeny s jednoduchým cieľom: získať viac peňazí do mestskej pokladnice. Tie začali obmedzovať mešťanov – vinohradníkov, ktorí potrebovali od mestskej rady povolenie na výčap vína a to dostali len po zaplatení poplatku.
 
Aby mestá ešte výraznejšie zarobili na výčape vína, zaviedli neskôr tzv. Bannzeit - časovo ohraničený zákaz, kedy víno mohli ponúkať iba oni. Na vinohradníkov a vinárov sa vzťahovali obmedzenia počas pôstu, v týždni okolo sviatku sv. Bartolomeja, sv. Martina, sv. Jána Krstiteľa, počas Vianoc a Veľkej noci. Výčap vína mohol začať po rannom zvonení a končil večerným zvonením na veži kostola.
 
Právo výčapu vína sa vzťahovalo aj na poddanské mestá a obce, termín trvania bol obmedzený výskytom viníc na ich území (od Michala do Juraja, ak vinice v obci neboli, tak od Michala do Vianoc).
                 
V roku 1888 vydal Uhorský štát zákon, podľa ktorého mal len on právo rozhodovať o povolení výčapu všetkých liehovín, čo sa týkalo aj vinohradníkov a predaja vína pod viechou.
 
Od roku 1899 mohli žiadať vinohradníci jedného mesta či obce o povolenie k výčapu vína Uhorské ministerstvo financií len v jednej spoločnej žiadosti, prípadne prostredníctvom magistrátov s informáciou, o koľko žiadateľov sa jedná. Neskôr výdaj licencií zastrešovali vinohradnícke spolky jednotlivých miest a obcí.
 
Pozitívna zmena v prospech drobných vinohradníkov nastala v r. 1929, kedy bol prijatý zákon „O predaji vína vlastnej výroby držiteľmi vinohradov a ovocných sadov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi“, ktorý umožňoval jednoduchšie predať vlastné víno a zároveň pokryť náklady súvisiace s jeho výrobou.    
 
Výčap bol dovolený len v miestnostiach, ktoré patrili k podniku, ktorého majiteľ ponúkal víno vlastnej produkcie. Víno sa predávalo v otvorených nádobách a konzument ho mohol vypiť na mieste či vziať so sebou. Pre výrobcu platilo, že vlastné víno smel čapovať vo svojom podniku počas dvoch týždňov, štyri až päťkrát v roku. Obdobia sa počas roka obmieňali, aby sa mohli jednotliví vinári vystriedať, pretože aj záujem o konzumáciu bol v jednotlivých obdobiach rozdielny.
 
Čas výčapu bol stanovený do 22.00, v prípade výnimky do druhej hodiny v noci. Víno sa nesmelo nalievať mladistvým. O výčape bolo potrebné informovať úrady 15 dní pred realizovaným predajom. Pod viechou sa nesmeli hrať kartové ani iné hazardné hry, tancovať a zakázaná bola aj hudba od muzikantov z povolania. Okrem vína bolo možné ovlažiť sa len sódou alebo vodou.
 
Dom, v ktorom výčap prebiehal, musel byť označený vývesným znakom. Používali sa vence z viničných listov, zväzky čečiny či stuhy. Počas sviatočných dní mohli domáci porušiť nariadenia a ponúknuť pečivo, hrianky či výnimočne aj pečené husi. Výčapom vína pod viechou menší vinohradníci vedeli predať niekedy až tretinu svojej celoročnej produkcie a stala sa preto vítaným zdrojom finančného príjmu.
 
Tradícia výčapu vína pod viechou bola prerušená po roku 1948, kedy boli viechy postupne utlmované až úplne zakázané v súvislosti so zmenami politicko-spoločenskej situácie a nástupom socialistickej vinohradníckej veľkovýroby. Názov viech bol síce ešte ponechaný, no zavádzajúco označoval skôr výčapy jednotných roľníckych družstiev či štátnych pohostinských zariadení.   



Mapa vinárstiev