Fašiangy
Fašiangy sú spájané s bujarými oslavami, maskami, plesmi a chutnými šiškami. Poznáte však ich históriu a symboliku?Fašiangy sú pohyblivým sviatkom, čiže nemajú pevne stanovený dátum. Začínajú po Troch kráľoch (6. január) a trvajú do Popolcovej stredy. V tomto období sa konali spoločné priadky, zábavy, obchôdzky masiek, zakáľačky a svadby. V užšom zmysle slova sa fašiangami nazývalo obdobie troch dní pred Popolcovou stredou (nedeľa, pondelok, utorok).
Predstavujú najzábavnejší, najbujarejší sviatok bez náboženského rozmeru. Ich podobu sformovali staroslovanské obrady predjaria, ale aj európska karnevalová tradícia. Vo zvykoch spojených s fašiangami sa prelína kult slnka, úrody a plodnosti. Ich zmyslom bolo prostredníctvom viacerých úkonov zabezpečiť, aby v jarnom období zem dobre rodila a ľudia tak mali bohatú úrodu. Napríklad gazdiné cez fašiangy nešili, pretože verili, že by im sliepky neniesli vajcia. Ženatí gazdovia zase boli nútení tancovať, inak by hrozilo, že sa im neurodia zemiaky.
Posledné tri dni pred pôstom sa nazývali posledný fašank, bláznivé dni, ostatky, či mjesopust. V tieto dni sprievody mládencov obchádzali domy a tancovali osobité fašiangové tance: na konope alebo na ľan. Ich cieľom bolo zabezpečiť dobrú úrodu ľanu a konope, preto dvíhali svoje tanečnice do výšky, aby aj ľan bol taký vysoký. Časté boli tance s ražňom, ako aj sprievody masiek. Masky boli rôzne, či už strašidelné, zábavné, alebo zvieracie. Napríklad také masky turoňa, medveďa či koňa symbolizovali silu. Fašiangovníci ľudom na obchôdzkach priali dobrú úrodu, zdravie a šťastie a za odmenu sa im ponúkal prípitok, pečivo, vajíčka, peniaze, na ražeň sa im napichávala slanina a klobása. Po obchôdzkach si mládež vystrojila v krčme alebo v niektorom dome hostinu. Hodovali na darovaných potravinách a za získané peniaze si nakúpili alkoholické nápoje a vyplatili muzikantov.
S obdobím fašiangov je spojená aj konzumácia vyprážaného pečiva. Obľúbené sú šišky, pampúšky, fánky a záviny. Na tanieroch prevládala ťažká kalorická strava – zabíjačkové jedlá, údené mäso, klobásy, slanina, vajíčka. Bohatstvo jedál malo blahodarne pôsobiť na úspech v nastávajúcom hospodárskom roku. Vravelo sa, že kto sa na fašiangy do sýtosti nenaje, bude po celý rok hladný.
V posledný fašiangový deň - utorok – sa pochovávala basa. Pochovávanie basy predstavovalo žartovný pohreb basy a spolu s ňou aj muziky a zábavy, ktorá v čase nadchádzajúceho pôstu nemala zaznieť. Išlo o paródiu pohrebu, počas ktorej si ľudia mohli aj zanadávať a vyventilovať svoje každodenné problémy.
V okolí Pezinka boli fašiangy v znamení zábavy, tanca a spevu. Jedli sa vyprážané šišky, bohatšie rodiny varili šunku. Zábavy sa konali v posledné dni fašiangov (sobota, nedeľa, pondelok). V utorok pred popolcovou stredou sa ľudia zabávali približne do 22:00. Koniec zábav ohlasoval v utorok večer kostolný zvon, aby o polnoci boli všetci ľudia doma a mohol sa začať pôst.
V mestách mali špecifickú podobu zábavy a sprievody remeselníckych cechov. Tie usporadúvali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov, volili nových cechmajstrov. Po zániku cechov sa udržiavali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy.
Na západnom Slovensku sa zábavy nazývali aj šibrinky. Mladých mužov a slečny na plesoch v mestskom prostredí uvádzali do spoločnosti. Pozvanie a samotná účasť na plese bola znakom prestíže a svedčala o určitej spoločenskej úrovni. Od 19. storočia mávali svoje vlastné plesy aj rôzne spolky, náboženské skupiny a podobne. Výťažok z plesu sa používal na financovanie spolku, či na rôzne charitatívne účely. V Pezinku sa počas fašiangov konali rôzne zábavy, často aj maškarné. V kultúrnom dome a Orlovni organizovali zábavy hasiči, katolícka mládež, ženská jednota, či spevokol. Pred postavením kultúrneho domu sa zábavy zvykli konať v hostinci u Demoviča.
Foto: Fašiangový sprievod v Chtelnici, 1980
Vlastník záznamu: SĽUK
Zdroj: www.fondtlk.sk
Zostavila : Hana Sedláčková