Archeológovia aj naďalej skúmajú veľkomoravské centrum vo Svätom Jure

Malokarpatské múzeum v Pezinku skúma výšinný hrad, v súčasnosti ležiaci v lese nad Svätým Jurom. Ide o ďalší významný včasnostredoveký hrad v oblasti, pričom južnejšie, na Dunaji ležiace hrady v Devíne a v Bratislave poznáme dokonca z franských písomných prameňov z 9. a 10. storočia.

V nedávnej minulosti na seba nálezisko upozornilo na Veľkej Morave ojedinelým nálezom arabskej mince z územia Abbásovskej ríše. Nález mince spolu s inými predmetmi potvrdili na hrade prítomnosť špičkovej klenotníckej dielne, jedinej svojho druhu na území Slovenska, ktorá vyrábala šperk a iné ozdobné predmety tzv. veligradského typu, za použitia techník granulácie a filigránu, doplnené sklenými vložkami. Kovové závesky na náhrdelníkoch dopĺňali sklenými korálikmi. Zdá sa, že spracovanie skla bolo ďalšou náplňou práce tunajších remeselníkov. Osobitnými nálezmi v tomto smere sú v priestore dielne objavené početné nálezy historických skiel z okennej vitráže (!), ktorej prekvapivý výskyt je na lokalite predmetom pokračovania analýz, za účelom spresnenia ich datovania v rámci stredoveku. Okrem nálezov spojených s činnosťou klenotníka (tégliky, súčasti šperku, odpad kovov a pod.) a nálezoch úžitkovej keramiky sú z dielne poslednými nálezmi aj zlomky krúžkového brnenia a iné drobné artefakty. Súčasti krúžkovej košele sa aktuálne našli aj v chladiacej jame na potraviny s početnými črepmi nádob, viazaním ostrohy a inými nálezmi. Popri výskume dielne a chladiacej jamy prebieha na hradisku aj výskum opevnenia. Súčasťou výskumu je aj odber a analyzovanie vzoriek zeminy primárne za účelom získania zvyškov rastlín, odhaľujúcich nielen stravu obyvateľov, ale aj podobu okolitej krajiny. Výskum sa realizuje v kontexte poznania iných, súvekých opevnení v Malých Karpatoch, plniacich rôzne funkcie, tie najvýznamnejšie ležali na medzinárodnej obchodnej ceste na Dunaji (Bratislavský a Devínsky hrad), v jej blízkosti ležal aj veľkomoravský hrad vo Svätom Jure, kontrolujúci obchodnú komunikáciu smerujúcu na Záhorie a na Moravu, ale aj ďalšiu cestu, spájajúcu juh so severom – vetvu tzv. jantárovej cesty. Výskum klenotníckej dielne a prítomnosť iných nálezov naznačujú nepriamo zastúpenie významnej veľkomoravskej elity, bezprostrednej prepojenej s vládcami Veľkej Moravy, pre ktorú pracovali špičkoví remeselníci.

V roku 2019 bola o nálezisku vydaná prvá publikácia Pevnosť v Malých Karpatoch, podporená dotáciou Fondu na podporu umenia. Kliknutím na obrázok získate viac informácií o publikácii.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kontakt: PhDr. Július Vavák, PhD.
                Vedúci výskumu
                +421 911 404 023
                 julius.vavak@muzeumpezinok.sk

Informácia pre médiá:
Text a jeho pasáže je možné publikovať len za použitia informácie o poskytnutej finančnej podpore!