Pezinské viechy opäť otvorené!

Milí vínomilci,

     pripravili sme pre Vás piaty ročník Pezinských viech, aby sme nielen obnovili túto tradíciu, ale tiež Vám ponúkli možnosť spoznať miestnych vinárov a ich produkty. Tentokrát sa môžete tešiť na posedenie pri víne u jedenástich vinárov, ktorí Vás radi privítajú od mája do konca októbra. 
Viechy sú otvorené vždy od stredy do soboty (vrátane) - počas mesiacov máj, jún, júl, august od 17.00 hod. do 21.00 hod; v septembri a októbri od 17.00 hod. do 20.00 hod

Od 2. do 5. mája sa môžete tešiť na vína z vinárstva HACAJ, M.R.Štefánika 21, Pezinok; tel.: 0907 792087




HISTÓRIA VÝČAPU VIECH

     Právo výčapu vína patrilo v Uhorsku ku kráľovským právam. Pôvodne mešťania v slobodných kráľovských mestách čapovali víno bez akýchkoľvek obmedzení priamo vo svojich domoch. Tak to bolo ešte začiatkom 14. storočia, avšak neskôr nastali postupné zmeny s jednoduchým cieľom: získať viac peňazí pre mesto. Tie začali obmedzovať mešťanov – vinohradníkov, ktorí potrebovali od mestskej rady povolenie na výčap vína a ten dostali po zaplatení desiatku z vína.
Aby aj samotné mestá zarobili na výčape vína, zaviedli neskôr tzv. Bannzeit, teda akési časovo ohraničené embargo, kedy víno pod výčapom mohlo predávať len mesto. Na vinohradníkov a vinárov sa vzťahovali zákazy aj počas pôstu, v týždni, kedy bol sviatok sv. Bartolomeja (august) a sv. Martina (november), v týždni sviatku sv. Jána Krstiteľa, počas Vianoc, Veľkej noci. Výčap vína mohol začať po rannom zvonení a končil večerným zvonením na veži kostola.
Právo výčapu vína sa vzťahovalo aj na poddanské (neslobodné) mestá a obce, termín trvania bol obmedzený výskytom viníc na ich území (od Michala do Juraja, ak vinice v obci neboli, tak od Michala do Vianoc).
V roku 1888 vydal Uhorský štát zákon, podľa ktorého len on mal právo rozhodovať o povolení výčapu všetkých liehovín, čo sa týkalo aj vinohradníkov a výčapu pod viechou. Nasledovalo niekoľko ďalších zákonov, ktoré upravovali možnosti žiadať o povolenie výčapu vína udelením licencie, ich zatváranie počas konania bohoslužieb či počet vydaných povolení podľa počtu vinohradníkov v danom meste..
Od roku 1899 mohli o povolenie k výčapu vína žiadať vinohradníci jedného mesta či obce len v jednej spoločnej žiadosti, prípadne prostredníctvom magistrátov s informáciou, o koľko žiadateľov sa jedná. Neskôr tieto žiadosti o licencie zastrešovali vinohradnícke spolky jednotlivých miest a obcí.
Výrazná zmena v prospech drobných vinohradníkov nastala v r. 1929, kedy bol prijatý zákon „o predaji vína vlastnej výroby držiteľmi vinohradov a ovocných sadov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi“, ktorý bol odôvodnený tým, že malým producentom poskytuje jedinú možnosť, ako predať svoje víno a zároveň pokryť náklady súvisiace s jeho výrobou.     
             Výčap bol dovolený len v miestnostiach, ktoré patrili k podniku, ktorého majiteľ čapuje víno vlastnej produkcie. Víno sa malo predávať v otvorených nádobách a konzument ho mohol vypiť na mieste, alebo si vziať so sebou. Pre výrobcu platilo, že vlastné víno smie čapovať vo svojom podniku počas dvoch týždňov, štyri až päťkrát v roku. Obdobia sa počas roka obmieňali, aby sa mohli jednotliví vinári vystriedať, pretože aj záujem o konzumáciu bol v jednotlivých obdobiach rozdielny. Čas výčapu bol stanovený do 22.00, v prípade výnimky do druhej hodiny v noci. Víno sa nesmelo nalievať mladistvým. O výčape bolo potrebné informovať úrady 15 dní pred realizovaným výčapom.
Pod viechou sa nesmeli hrať kartové ani iné hazardné hry, tancovať a zakázaná bola aj hudba od muzikantov z povolania. Okrem vína bolo možné ovlažiť sa len sódou alebo vodou. Dom, v ktorom výčap prebiehal, musel byť označený vývesným znakom, ktorý sa však v obciach líšil. Používali sa vence z viničných listov, zväzky čečinya stuhy. Okoloidúci návštevník tak vedel, že v dome, dvore či pivnici dostane od domáceho a jeho rodiny víno, pri ktorom si môže posedieť a stretnúť svojich známych. Počas sviatočných dní mohli domáci porušiť nariadenia a ponúknuť pečivo, hrianky či výnimočne aj pečené husi. Výčapom vína pod viechou menší vinohradníci takto vedeli predať až štvrtinu či dokonca tretinu svojej celoročnej produkcie a stala sa preto vítaným zdrojom finančného príjmu, obzvlášť v rokoch celosvetovej hospodárskej krízy a následnej stagnácie ekonomiky.
Tradícia výčapu vína pod viechou bola prerušená po roku 1948, kedy boli viechy postupne utlmované až úplne zakázané v súvislosti so zmenami politicko-spoločenskej situácie a nástupom socialistickej vinohradníckej veľkovýroby. Názov viech bol síce ešte ponechaný, no zavádzajúco označoval skôr výčapy jednotných roľníckych družstiev či štátnych pohostinských zariadení.
Nadviazať na tradície výčapu vína v dome vinohradníka sa opätovne na Slovensku pokúša projekt Pezinských viech 2014. Tešíme sa, že táto iniciatíva sa rozšírila do ďalších miest a obcí Malokarpatskej vinohradníckej oblasti vďaka Oblastnej organizácii cestovného ruchu Malé Karpaty. 
 
Na zdravie, priatelia!  

ROZPIS VIECH NA STIAHNUTIE TU:

/userfiles/files/Pezinske%20viechy%202018_opr%2002-2%20(002).jpg